Je neobvyklé nájsť v materských školách pedagóga muža. Väčšinou k malým deťom „idú“ ženy – učiteľky, ktoré sa stávajú na celý deň náhradnými mamičkami. K výchove však patrí aj otec a jeho mužský pohľad na svet. V našej materskej škole sme mali zamestnaného učiteľa – muža. Prišiel zastupovať v školskom roku 2016/2017 chorú kolegyňu. Rozhodili sme siete a hľadali osobu na zastupovanie. Našli sme. Bol ňou mladý muž Lukáš Kožina, ktorý sa nebál pracovať s tak malými drobcami. S výchovou i s animátorstvom mal skúsenosti z detských táborov vo farnosti Humenné a dokonca mal aj hudobné nadanie. Hru na klavíri deti privítali s veľkou radosťou.
Nechajme teda rozprávať samotného Lukáša. Ako sa dostal k učiteľovaniu a ako sa mu v CMŠ pracovalo s deťmi?
„Moje pôsobenie v Cirkevnej materskej škole sv. Márie Mazzarellovej začalo veľmi nečakane. Pamätám si neskorý letný podvečer, kedy som v rozbehnutej diskusii utrúsil, že by som si rád vyskúšal prácu v škôlke. Naozaj som netušil, že sa tej vety niekto chytí. Nový začiatok… Na konci letných prázdnin som stál pred najväčším rozhodnutím v tej dobe. V telefóne sa ozval mne veľmi známy hlas. Sestra Danka, ktorá pracovala a ešte stále pracuje v materskej škole, mi ponúkla možnosť stráviť v ich škôlke šesť mesiacov. Jediný háčik bol, že škôlka bola päťsto kilometrov od môjho bydliska.
Ponuku som prijal, presťahoval sa, pripravil a 19.septembra 2016 plný očakávaní, som otváral dvere mojim budúcim žiakom. Verte či nie, bolo to náročné nielen pre mňa, ale určite aj pre tie decká. Netrvalo dlho a zvykli sme si na seba. Zapamätal som si mená všetkých detí, priradil ku každému rodičov, osvojil si ich detské nálady a problémy. Decká si tiež veľmi rýchlo zvykli, že pani učiteľku cez deň strieda pán učiteľ. Team Veveričky…“
Lukáš učil v triede spolu so sr. Martinou Škvareninovou, ktorá triedu viedla druhý rok. Postupne sa zaúčal aj do pedagogickej dokumentácie i do výchovno-vzdelávacej činnosti. Deti si pána učiteľa rýchlo obľúbili . A čo hovorí Lukáš na deti?
„Boli veľmi šikovné, talentované, milé a hlavne dobre vychované. Vždy som hovoril, že to sú akési špeciálne decká. Také dobré decká. Nie také uplakané rozmaznané „auparkové“ deti, čo trucujú kvôli každej novej hračke. My sme sa s deckami rozprávali celé dni. O vojne v Sýrii, o nedostatku nemocníc v Afrike, o zamknutých delfínoch v garáži, o starých rodičoch, o škrečkoch s kravatami, o vesmíre a iných témach, ktoré si deň čo deň decká prinášali do škôlky. Som rád, že som bol členom tejto komunity a živého spoločenstva rodičov. Veľmi rád spomínam aj na všetky kolegyne rehoľné, nerehoľné i tie nepedagogické. Dnes majú „moje“ decká už aj desať rokov. Verím, že sa im vo „veľkej“ škole darí a rovnako rady spomínajú na náš spoločne strávený čas.“
Lukáš sa do škôlky vrátil ešte dvakrát na podnet sr. Mati, ktorá organizovala v nasledujúcom školskom roku „Noc v škôlke,“ – jednu v zime, druhú na jar. Počas nocovačiek deti zažili množstvo tajuplných prekvapení – hľadali poklad, vyslobodzovali zo zakliatia kráľa… Lukáš strávil s deťmi piatkový večer, noc i sobotný deň ako animátor. Zúčastnil sa aj na príprave programu spolu s učiteľkami a rodičmi.
Čo zaželal celému kolektívu CMŠ bývalý pán učiteľ?
„Želám vám veľa úspechov a mnoho takých tých „špeciálnych“ detí, aké som mal ja. Také tie dobré decká.“
Spracovala sr. Martina Škvareninová FMA
