Bobríci – predškoláci z CMŠ Márie Mazzarellovej – sa v piatok 5.5. vydali na špeciálne miesto, na cintorín. Mnohí, ak nie všetci, už cintorín v minulosti navštívili, no predsa to bol v piatok výnimočný čas. Po stretnutí a požehnaní verbistom otcom Thomasom deti na petržalskom cintoríne so záujmom objavovali nápisy, ozdoby a pomníky, pýtali sa. Spoločne pozorovali hrob padlých vojakov, bežné hroby s truhlami, aj rôzne na urny. „Prečo tu nie sú žiadne kvety ani sviečky?“ Na prvý pohľad zaujal jedného chlapčeka židovský hrob. Bobríci spoznávali aj iné kultúry a zvyky. Niektorí priložili na hrob malý kamienok. Jedno dievčatko aj s úctivým: „Nech sa páči.“ Nápisy v hebrejčine si deti vďaka frotáži zvečnili a uchovali ako pamiatku. Predškoláci sa pristavili aj pri dome smútku. Vyvrcholením návštevy bola spoločná modlitba pri hlavnom kríži za našich zosnulých a za dušičky v očistci. Deti napriek tomu, že majú „len“ šesť rokov, sú tak isto ako dospelí, ak nie viac, citlivé na zmeny vo svojom okolí a takou zmenou môže byť aj strata blízkeho človeka. Otvorene o tom diskutujú a vedia, že hoci je nám pri strate smutno, pre toho človeka to nie je koniec, práve naopak. Preto ani návšteva cintorína, kde si pozostalí uctievajú telo a spomínajú na blízkych, nebola traumou a smútok vyvolávajúcou udalosťou, ale pekným spoločným duchovným zážitkom.
Autor: Martina Vrbanová
