Absolventi CMŠ spomínajú III.
Zuzka Koštová má 21 rokov a študuje učiteľstvo slovenčiny a angličtiny. Chodila do Cirkevnej materskej školy spolu s Aničkou Magdolenovou a odvtedy sú kamarátky. Zuzka si na obdobie v CMŠ spomína takto:
„Hoci nebudem učiteľkou v škôlke, viem, že aj moje pani učiteľky zo škôlky v tom majú prsty. Vždy keď si spomeniem na škôlku, neviem si pomôcť, musím sa usmievať. Áno, niekto by to možno nazval spomienkovým optimizmom, ale ja to nazývam láskavosťou v praxi. Lebo to je to, čo si pamätám. Usmiate pani kuchárky, ktoré nikdy neváhali navariť viac obľúbenej krupicovej kaše, vždy veselého uja Jožka (školníka), ktorý bol pre všetkých ďalším starým otcom a púšťal nám obľúbenú preliezačku, z ktorej striekala voda. Ale najväčší a najsilnejší zážitok láskavosti mám so sr. Marikou.
V škôlke som poobede, kedy sme mali spať, nikdy nespala. Neviem prečo, ale nikdy mi to nešlo. Pamätám si len jeden raz, kedy som spala, a dokonca zaspala, až som meškala na olovrant. Bola som vtedy Sedmokráska a sr. Marika bola moja učiteľka. Po obede sme, ako vždy, mali ísť spať. A ja som, ako vždy, vedela, že nezaspím, že to bude zas len čas, kedy budem pozerať do stropu alebo sa posunkami ,,rozprávať“ s kamarátkou vo vedľajšej posteli, kým aj ona nezaspí. A tak by to aj bolo, ale sr. Marika si všimla, že sa stále prehadzujem, prišla ku mne a sadla si na moju posteľ. ,,Zuzi, nevieš zaspať?“ spýtala sa s úsmevom. Ani som nestihla odpovedať a začala ma hladkať po vlasoch. A táto jej láskavosť, jej pokoj ma až uspali. Vždy keď si na to spomeniem, som za ňu veľmi vďačná. Teraz spätne si uvedomujem, že takýto osobný prístup a láskavosť vôbec nie sú samozrejmosťou. Práve týmto je naša škôlka výnimočná. A ja len dúfam, že bude oslavovať ešte mnoho okrúhlych výročí, aby do nej raz mohli chodiť aj moje deti.“
Spracovala sr. Martina Škvareninová FMA
