Denisa Fojtíková pracovala v Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej v rokoch 2013 až 2015. Boli to pre ňu dva intenzívne roky, bohaté na pedagogické i duchovné skúsenosti. V rozhovore sa podelila o svoje spomienky a začiatky pedagogickej práce.
Začínajúca učiteľka
Po skončení vysokej školy, som vedela, že ostávame vtedy ešte so snúbencom naďalej v Bratislave. Tak ako každý končiaci študent som rozmýšľala, kam povedú moje ďalšie kroky. Pôvodné pracovné plány a smerovanie bolo poslať si žiadosť do niektorej zo základných škôl v okolí. Do toho prišla ponuka, vlastne informácia, že do CMŠ Márie Mazzarellovej – “saleziánskej“ hľadajú učiteľku. Tú škôlku som bližšie nepoznala, ale vedela som, že taká existuje. Túžba skúsiť ísť tam, bola veľká, keďže som roky navštevovala saleziánske stredisko v Bardejove.
Spomínam si ešte aj dnes, že dva roky, ktoré som strávila v CMŠ boli mnohokrát veľmi náročné aj vzhľadom k absentujúcim skúsenostiam pre mňa, ako začínajúcu učiteľku a celkovej práci s deťmi, ktorá je osviežujúca, no zároveň pri deťoch človek zistí svoje ľudské limity. Človek sa po rokoch pozerá na niektoré predchádzajúce životné skúsenosti s pokorou a s vďakou.
Skúsenosť práce v materskej škole preniesla aj do výchovy vlastných detí
Momentálne som mamou dvoch detí na materskej „dovolenke.“ Práve pri výchove vlastných detí využívam skúsenosti zo škôlky a to napríklad ranné slovko do uší alebo výrobu blahoželaní členom rodiny, či susedom. Byť pozorný a všímavý k iným. To tam bolo vždy cítiť.
Spomienky a poďakovanie deťom, rodičom, rodinám a zamestnancom
Často si v poslednom období spomínam na deti, ktoré som mohla sprevádzať. Byť učiteľkou je veľká zodpovednosť, ale aj milosť. Aj touto cestou sa chcem poďakovať všetkým deťom, rodičom, rodinám a zamestnancom, s ktorými som sa stretla.
V škôlke som mnohokrát videla úprimnú túžbu obetovať sa, vzdelávať sa, zlepšovať veci a hľadať chodníky a cesty ako sa priblížiť k druhým.
Je ešte mnoho vecí, ktoré by som mohla spomenúť: Vianočné hry, spoločné vianočné stolovanie, brigády, rozlúčky s predškolákmi, koncoročný výlet, pedagogické porady, spoločné sväté omše a mnohé ďalšie.
Spomenula by som ešte dievčatko Ninku, ktorú som mala jeden rok v triede Bobríkov a o dva roky som ju mala v triede v Cirkevnej základnej škole Narnia, kde som neskôr učila. Spätne sa na to pozerám, že Ninka mi pomohla pripraviť miesto v triede, pretože deti uisťovala, že ma pozná a má dobrú skúsenosť.
Vďačnosť za sestry saleziánky
Túto časť môjho života a skúsenosti i čas v CMŠ vnímam ako Božie riadenie a jeho plán. Viackrát som sa v živote presvedčila, že Boh plní naše túžby a sny. Len to je niekedy posunuté časom a za iných podmienok a našich predstáv.
V saleziánskom stredisku, ktoré som ja navštevovala, boli prítomní len otcovia saleziáni. Pamätám si, že s ďalšími animátorkami sme mali úprimnú a väčšiu túžbu spoznať, stretnúť a zažiť aj sestry saleziánky. V časoch spoznávania a hľadania môjho vlastného povolania som zvažovala a rozmýšľala aj nad duchovným povolaním a práve nad Inštitútom dcér Márie Pomocnice. A nikdy by mi nenapadlo, že prvou pracovnou skúsenosťou, mi Boh splní moju túžbu.
Spracovala Martina Škvareninová, FMA
