Juraj Vidéky je predsedom Rady školy od školského roku 2018/2019. Túto funkciu vykonáva aj v tomto školskom roku 2021/2022, napriek tomu, že momentálne jeho deti nenavštevujú CMŠ Márie Mazzarellovej. Ako vníma cirkevné školstvo, spoluprácu s CMŠ a ako reagovali jeho deti na výchovno-vzdelávacie prostredie sa dozviete v rozhovore s ním.

V sekulárnych médiách sa často o cirkevnom školstve hovorí, že sa tam iba modlia. Čo oslovilo vás, že ste sa rozhodli dať deti práve do cirkevného zariadenia?

Sestry saleziánky som evidoval v Petržalke len sporadicky. Práve v čase, kedy sme zvažovali najstaršieho Janka prihlásiť do škôlky, sme boli čerstvo odsťahovaní z Mlynarovičovej ulice. Tam sme dovtedy bývali, teda objektívne sme sa od škôlky vzdialili. Ale myšlienka cirkevnej škôlky nás oslovila. Janko už predtým chodil na Mamateyku, do škôlkarika, takže voľba CMŠ MM bola asi prirodzeným pokračovaním. Samotné prostredie škôlky sa nám páčilo, keď sme sa v nej boli pozrieť počas dňa otvorených dverí prvýkrát.

Tešili sa vaše deti do materskej školy? Ako ste to s manželkou vnímali?

Pri prvom, Jankovi, sme boli dosť v strese, všetko bolo pre nás aj pre neho nové. Ale jemu sa v škôlke páčilo, takže postupne z nás ten stres opadal. A Hanka sa do škôlky tešila tak prirodzene, ako sa mladší súrodenec teší na to, že už aj on bude konečne môcť to, čo starší brat. Pri pravidelnej dochádzke samozrejme niekedy bolo problémom ranné vstávanie, ale celkovo sa deti do škôlky tešili, najmä na svoje panie učiteľky.

Cítili ste doma, na správaní detí, že takáto výchova ich pozitívne ovplyvnila?

Rovnako ako v škôlke, podobne aj na prvom stupni ZŠ, veľmi záleží na konkrétnom učiteľovi, v prípade našej škôlky na konkrétnej sestre a pani učiteľke. V tomto smere má škôlka – aspoň z pohľadu tých rokov, čo ju poznáme – šťastie na pedagógov. Učiteľky so sestrami tvoria vynikajúco zohraný kolektív. Viem si predstaviť, že „pod pokrievkou“ to občas vrie, ale tak je to v každom kolektíve, v každom spoločenstve aj každej rodine, aj v tej našej. Dôležité je, aby navonok celý tím „ťahal za jeden povraz“ – a toto sa sestrám aj učiteľkám darí. Určite nemalú zásluhu na tom má dlhoročná riaditeľka pani Mária Bučková, ktorá škôlke vtlačila určité smerovanie a zameranie. Takto sa okľukou dostávam k odpovedi: Cez deti, aj v priamom kontakte s učiteľským kolektívom sme cítili zameranie na ich dobro a všestranný rozvoj. Určite ich výchova v škôlke pozitívne ovplyvnila.

Teraz ste predsedom Rady školy. Ako dlho ste už vo funkcii a čo vnímate ako dôležité?

Predsedom Rady školy som sa stal v septembri 2018 delegovaný zriaďovateľom, kedy mi zhodou okolností zaniklo členstvo v rade z dôvodu, že mladšia Hanka nastúpila do prvej triedy ZŠ. Dovtedy som v rade pôsobil viac rokov ako zvolený zástupca rodičov. Jednoznačne najdôležitejším – okrem zo štatútu a zákona plynúcich povinností – bolo a je zachovanie kontinuity po odchode pani riaditeľky Bučkovej do dôchodku, aby škôlka pokračovala vo všetkom tom dobrom, čo viac ako 25 rokov budovala. Za najdôležitejšie považujem určité, aspoň minimálne manažérske zručnosti, schopnosť organizovať stretnutia rady a komunikáciu s vedením školy, členmi rady školy a v prípade potreby so zriaďovateľom. Akosi prirodzene sa k mojim povinnostiam pridružilo aj vypracovanie zápisníc zo stretnutí rady.

Ako by ste zhodnotili spoluprácu s CMŠ? Je aj pre vás prínosom a v čom?

Škôlke sa snažím pomáhať už dlhé roky. S mnohými sestrami saleziánkami, bývalou pani riaditeľkou aj učiteľkami a pani ekonómkou sme sa ľudsky zblížili. Som veľmi rád, že som každú z nich mohol trocha viac poznať a teším sa z našich stretnutí, hoci už nie sú až tak časté, keďže deti už škôlku nenavštevujú. Na druhej strane, teraz počas korony, je možnosť viac komunikovať a stretávať sa vo virtuálnom priestore, a napokon so sestrami sme takmer susedia, pretože tiež bývame na Hrobákovej ulici. Vďaka všetkým sestrám som mohol viac spoznať charizmu ich zakladateľky Márie Dominiky. Som rád, že sa snažia byť jej nasledovníčkami vo svojej ceste životom za Kristom a toto svedectvo priamo či nepriamo odovzdávajú nielen deťom v škôlke, ale celému spoločenstvu rodín. Tiež som vďačný za všetkých ľudí, ktorých mohla naša rodina za tie roky prostredníctvom škôlky spoznať.

Vaše deti už materskú školu nenavštevujú, lebo sú staršie a predsa ste dostali dôveru zastávať funkciu predsedu rady. Čo to pre vás znamená?

Už za čias MUDr. Jozefa Kalužaya, predchádzajúceho dlhoročného predsedu Rady školy, som sa v nej aktívne angažoval, takže aj pre ostatných členov som nebol neznámy. Preto som po Jozefovom zaslúženom odchode „na odpočinok“ prijal s dôverou aj bázňou ponuku pokračovať v členstve v Rade školy ako nominant zriaďovateľa. Zvolenie za predsedu bolo pre mňa cťou. Zároveň je to isté vyjadrenie toho, že mám škôlke čo ponúknuť a mám možnosť takto jej pomôcť, hoci deti aktuálne do nej už nechodia.

Na záver naša tradičná otázka. Čo by ste zaželali škôlke k 30. narodeninám?

Škôlke prajem všetko dobré. Zdravie, pohodu a dobré vzťahy celému pedagogickému i nepedagogickému kolektívu a azda aj tie drobné a praktické veci – predĺženie nájmu budovy alebo prípadné získanie budovy do vlastníctva zriaďovateľa; čo najmenej detských úrazov a ak slzičky, tak najmä tie od radosti; žiadne nešťastia ani poistné udalosti; stále vysoký záujem o umiestnenie detí práve v našej škôlke. A hlavne aby korona tak ustúpila, žeby deti mohli v plnom počte normálne navštevovať škôlku a svojím jašením a šantením naplniť nielen budovu, ale celý škôlkársky dvor.

Za rozhovor ďakuje sr. Martina Škvareninová FMA