Sestra Kristína Némethová nám porozprávala o svojej skúsenosti práce v Cirkevnej materskej škole. Pracovala tu šesť rokov. Školské roky plynuli, pribúdali nováčikovia i „odlietali“ mnohí absolventi do sveta základných škôl. Pre sestru Kristínu to bolo obdobie rehoľných začiatkov. V roku 2004, keď nastúpila do materskej školy na post učiteľky, mala rok po prvých rehoľných sľuboch. V roku 2010, keď jej predstavení zverili iné poslanie, odchádzala už po zložení večných sľubov.

Spomienky na začiatky

Pamätám si silnú spolupatričnosť a nasadenie pre spoločné dielo, čo nás napĺňalo nádejou v náročnejších obdobiach. Zostava učiteliek, sestier i laičiek, sa v tom období často menila. Bol aj taký začiatok školského roka, keď som nemala kolegyňu, pretože tá, ktorá mala nastúpiť, si to rozmyslela. Boli to dobrodružné a intenzívne prežívané časy, aj nadčasy.

Obohacujúce bolo pre mňa vstupovať do detského sveta a naučiť sa komunikovať spôsobom zrozumiteľným deťom. Bolo zaujímavé spolu s deťmi prežívať ročné i liturgické obdobia a rôzne sviatky, samozrejme, popri celkom obyčajných veciach ako motivovanie detí  zjesť iba ten jeden kúsok alebo neobliekať si rukavice ako prvé, kým sú ešte v papučkách. Nadchýnala ma detská  úprimnosť a ich dobré srdce.

Celkom osobitne sa mi so škôlkou spája hudobná a duchovná oblasť, náš spevácky zbor, rôzne vystúpenia, kapela rodičov, vianočné hry, koncerty Dobrého pastiera.  Bola som aj pri zariaďovaní kaplnky v škôlke i jej oficiálnom požehnaní (30. 11. 2005). Mávali sme v nej pravidelne sväté omše pre deti a v podvečer sme sa s mamkami stretávali na modlitbách.

Liturgia očami detí a úsmevné príhody

Počas slávenia svätých omší sme zapájali deti nielen do spevu, ale často pomáhali aj ako miništranti. Spomínam si na jednu úsmevnú príhodu. Raz som nemohla s chlapcami nacvičiť miništrovanie v bežnom čase. Preto som si zobrala dvoch väčších chlapcov v čase poobedňajšieho spánku a potichu sme si ukázali a vysvetlili liatie vody na ruky kňaza a zvonenie pri premenení. Samozrejme, nezvonili sme, aby sme nezobudili spiace deti. Na druhý deň počas svätej omše malý miništrant zopakoval presne moje pohyby – znázornil zvonenie, ale zvonček nechytil, zostal nedotknutý.

Keďže naša materská škola nesie meno spoluzakladateľky nášho Inštitútu (sestier saleziánok), tak som  trinásteho dňa v mesiaci deťom ráno rozprávala o sv. Márii Dominike Mazzarellovej. Hovorila som o tom, ako učila dievčatá šiť, ako sa s nimi hrala a spievala. V tom týždni sme mali tému o lesných zvieratách. Deti s obľubou napodobňujú zvuky, či pohyby zvierat a tak sme sa v ten deň do toho naplno vžili. Po obede som sa detí spýtala: „Deti, kto si pamätá, čo robila Mária Mazzarellová?“ V tom sa jedno dieťa prihlási a presvedčivo odpovie: „Starala sa o muflóny!“

Deti kadečo popletú, prípadne využijú naplno svoju fantáziu, ale dokážu si aj veľmi veľa zapamätať. Vždy ma potešili ich nové objavy. Po dovolenke v Tatrách mi malý trojročný chlapček hrdo oznámil, že medveď sa po latinsky povie „Ursus“. Na vystúpení v Trnave sme okrem hercov a spevákov mali aj malú šikovnú flautistku.

Poďakovanie

Ďakujem pani riaditeľke Márii Bučkovej a kolegyniam za dôveru, spoluprácu, podržanie sa navzájom, rozširovanie obzorov. Ďakujem aj pani upratovačkám, ktoré boli veľmi citeľne prítomné, nielen keď sa stala nejaká nehoda, ale často aj pri obliekaní detí v šatni a pri rôznych nepredvídateľných situáciách. Myslím, že deti aj ich rodičia cítili, že sme jedna partia, ktorá drží za každých okolností spolu.

Spracovala Martina Škvareninová FMA