Možno viete, možno nie, no Mazzarellovej Veveričky nielen obratne skáču po konároch, ale aj udatne splavujú vody Malého Dunaja:
Pani učiteľka Martinka a sestra Kaja zrealizovali tento super nápad. Zobrali si voľno, aby spolu s Veveričkami, s ich súrodencami a rodičmi mohli 24. júla zažiť úžasný splav so stanovačkou.

Deň s veľkým „D“ sa začal v Novej Dedinke. Veveričky vhupli do záchranných viest, niektoré si vypýtali aj detské pádla. Do vodotesných sudov sme si uložili vzácne predmety a vypočuli si inštrukcie o pádlovaní a prípadnom prevrátení. (Našťastie, nikto sa počas splavu neprekoprcol) Nastúpili sme na „paluby“ a 11 kanoe slávnostne vyplávalo na vodu!
Veveričky dostali aj veľmi dôležitú úlohu – vymyslieť názov pre svoje kanoe. Podaktorí si doma vytvorili dokonca vlastnú vodácku vlajku: „Dunajskí moreplavci“ Super!

A ako vyzerali prvé minúty na člnoch? Šťastné rozžiarené očká, miestami trošku strachu, nadšené pišťanie detí, veselé pokrikovanie, cvakanie mobilov… Veru, keď sa na takúto akciu vyberú dlhoroční spolužiaci zo škôlky, je to úplne iné. Radosť, že všetko zažívajú spoločne.

Keď úvodná trma-vrma utíchla, lode zaberali k cieľu do Jelky. Vpredu sedeli maminy a sestra Kaja, tzv. háčiky, vzadu tatinovia a pani učiteľka Martinka. Tatinovia sa chlapili, že vzadu je najväčší zaberák, no po splave sa všetky maminy, háčiky, jednoznačne zhodli, že veru nie, najväčšia makačka je vpredu.

Čas splavu sme si všetci naplno užívali. Mnohí sme si spájali člny a nevedeli sme sa dorozprávať. Veď bolo toľko nedokončených rozhovorov zo šatne… Podaktorí oteckovia si vzadu priviazali dlhý špagát o fľašu „ževraj“ minerálky a ťahali ju, vlastne chladili, celý čas za člnom. Zatiaľčo niektoré mamičky ostošesť pádlovali, tatinkovia sa vyvalili a nasávali slnečnú pohodu. Veru, na splavoch aj pravda „vypláva“ na povrch, ako to doma funguje 🙂 Veveričky len veselo štebotali a prekrikovali sa krížom krážom po vode. Ako správni vodáci sme si na člnoch pospevovali hymnu nášho výletu, ktorú pre deti zložila p. učiteľka Martinka.

Po zaslúženej námahe sme si všetci dali piknik – prestávku na lúke zaliatou slnkom. Posilnení sme opäť naskákali do lodiek a pádlovali do nášho cieľa.

Časom sa však začali zbiehať tmavé mraky, preto sme náš splav predčasne ukončili v Eliášovciach. Niektorí rodičia boli radi, lebo po takomto fitness výkone sa u nich začínala hlásiť svalovica. Iní by zas, naopak, potiahli aj do Čierneho mora.

Napokon sme boli radi všetci. Rodičia si oddýchli v bufete a deti sa vybláznili v indiánskom stane s matracami a v netradičných drevených sudoch – chatkách, ktoré slúžili rovnako ako típí na prenocovanie. Príjemná trávička v kempe poslúžila niektorým ako javisko, iným na naháňačku a ďalším ako zoo, keď sa deti v hre premenili na rôzne zvieratká. Prejavili sa aj maliarske talenty detí pri kresbe na látku. No a keď už boli deti také špinavé, že sme ich nevedeli rozoznať, rozostavali sa do radu a pani učiteľka im slávnostne odovzdala čestný diplom za odvahu a statočnosť pri splavovaní Malého Dunaja.

Mnohých lákala Jelka, keď už nie na stanovanie (kvôli počasiu) tak aspoň na opekanie. Keď sme tam spoločne prišli, rozložili oheň a opekali, spustil sa dlho očakávaný lejak. Pani učiteľky si pokojne natiahli pršiplášte a keďže opekačka v daždi je oveľa väčšia sranda ako v blízkej reštike objednaná pizza, pripojili sa aj ďalší.

Sme vďační Pánu Bohu, že nám doprial pekný spoločný čas, ako aj plavbu bez dažďa. No a stanovačka nás, veríme, ešte len čaká.

Ešte raz veľká vďaka pani učiteľkám, že si zobrali voľno, aby naše deti spolu s nami mohli zažiť nové horizonty (príroda, voda, pohyb, vytrvalosť, utužovanie vzťahov, vzájomné pomáhanie si, ako aj bláznenie…)

Aj pre nás rodičov je vzácne, keď takéto „premiéry“ zažívajú deti spolu s nami.

Autor: Matúškova mama

FOTOGALÉRIA