Sestra Edita Štefkovičová pracovala v Cirkevnej materskej škole od jej oficiálneho otvorenia v septembri 1991 až do konca školského roka 2007. V materskej škole strávila 16 rokov, dva z nich vykonávala službu riaditeľky školy.
Aké má spomienky na roky strávené v službe deťom a rodinám?
Na škôlku si spomínam veľmi rada
a voči tomuto dielu mám rešpekt a úctu. Prežila som v nej veľa
silných momentov. S jej zriadením boli neskutočné problémy, aj
v priebehu rokov boli na ňu rôzne útoky, a napriek tomu funguje
dodnes. To je pre mňa znamením, že čo Boh chce, to si uchráni. Je to ozaj jeho
dielo.
O zariaďovaní materskej školy píše:
Začínali sme z ničoho. Dali nám vybrať si nábytok z vecí v skladoch, čo iné škôlky vyradili. Ale to nám nevadilo. Vnímala som v nás silu a oduševnenie začiatku. Bolo to úžasné.
Napĺňanie poslania vnímala:
Spoznala som tam úžasných ľudí, s ktorými som zdieľala nielen prácu, ale aj pohnútky, názory, ba dokonca aj osobný život. Tí ľudia mi dali veľmi veľa. Boli mojimi priateľmi. Vedeli človeka podržať, zastať sa, pochopiť, pomôcť. Mať takých priateľov je nezaslúžený dar.
Súčasťou nášho diela boli nielen
deti, ale aj ich rodiny. S niektorými sa vytvorili veľmi hlboké vzťahy.
S mnohými deťmi, teraz už mamami a otcami aj s ich rodičmi
udržiavam kontakt doteraz. A to už som 14 rokov zo škôlky preč.
Čo jej škôlka dala?
Učila ma vážiť si druhého
a pracovať v tíme. Každý podržal toho druhého a bol súčasťou
celku. Ak je to spoločné dielo, ako samostatný jedinec by tam človek neuspel. Je
úžasné vidieť ako dieťa rastie, rozvíja sa, ako sa borí so svetom a čo z neho
vyrastie, keď sa začleňuje do života. Je požehnaním, vidieť ovocie ľudských
námah a Božej milosti.
Poďakovanie:
Ďakujem zo srdca bývalej pani riaditeľke Majke Bučkovej, ktorá pre toto dielo žila naplno. Mala dobrú podporu vo svojom manželovi Jankovi. Ďakujem Ing. Evke Lády, ktorá nám pomáhala zvlášť v náročnom období. Ďakujem saleziánovi don Jozefovi Pöstényimu, ktorý duchovne sprevádzal toto dielo v začiatkoch, našim predstaveným sr. Helenke Danišovej a sr. Dáške Kráľovej, ktoré v začiatkoch „držali“ toto dielo. Mnohým kolegyniam, rodičom a sympatizantom tohto diela. Bez každého prejavu dobra v akejkoľvek forme by v celkovom obraze chýbala malá tehlička.
Spracovala Martina Škvareninová, FMA
