Marta a Paľo Kaločajovci

Na Cirkevnú materskú školu Márie Mazzarellovej si spomíname vždy s radosťou. Mali sme tam postupne v rokoch 1991 – 2002 všetky štyri deti. V tom čase to bola výnimočná možnosť pre nás rodičov, že naše deti mohli vyrastať v cirkevnej škôlke. Bola to jedna z prvých cirkevných škôlok, ktoré vznikli po revolúcii. Saleziánsky duch nám bol veľmi blízky (moja sestra je saleziánka a môj brat je salezián spolupracovník). S vďačnosťou spomíname na peknú, prívetivú a láskavú atmosféru, ktorá tam panovala. Vážime si, že naše deti mohli vyrastať v takej atmosfére, ktorá prispela k ich osobnostnému aj duchovnému rozvoju, a potom ich sprevádzala ďalej v živote i v saleziánskom spoločenstve mladých.

Naše deti si tam našli priateľov, s ktorými udržujú kontakty až doteraz. Sme vďační Pánu Bohu za sestry saleziánky, za ich obetavosť a za toto požehnané dielo.

Mária Vadilová

Prisťahovali sme sa do Petržalky v októbri 2005 a hľadali škôlku pre našu Lucku. Bývali sme bezprostredne pri škôlkach na Lachovej, a tak sme skúsili šťastie, no prijali ju na prvý pokus len do štátnej. So závisťou som niekedy sledovala dobrú náladu, ktorá panovala na susednom dvore, aj medzi rodičmi poobede pri vyzdvihovaní detí. Od nového školského roku sme sa medzi nich zaradili – ani nie trojročný Ondrejko ako Včelička k sestre Tine a tete Danke a veľkáčka Lucka rovno do Veveričiek. Ako noví obyvatelia Petržalky sme našli presne, čo nám chýbalo. Kopec nových priateľov, rodiny, ktoré sme vídali aj v kostole, a najmä Lucka kamarátstva, ktoré trvajú doteraz. Z jej triedy sme si vytvorili skupinku aj mamy, z ktorej sa stretávame niektoré dodnes. Páčilo sa mi, že do škôlky chodia aj deti z menej „nábožných“ rodín, teda že to nebola úplná „bublina“. 

Ondrejko chodil aj do futbalového krúžku s bezkonkurenčnou sestrou futbalistkou Aďou, čo nás veľmi oslovilo. Napokon, sestry sme videli zapájať sa do akýchkoľvek hier na dvore aj počas „vyučovania“, nedržali sa stranou, ako to vídať na iných dvoroch materských škôl. Spomíname aj na sestru Danku Kapkovú (ktorá je tam aj v súčasnosti), viedla Ondrejka u Sedmokrások, tiež s pani učiteľkou Dankou. 

Veľmi blízky vzťah sme si uchovali aj so sestrou Kaťou Berešovou, mala v triede u Bobríkov Ondrejka, a poznali sme ju aj z Kremnickej ulice, kam Lucka chodila k sestrám aj na stretká. Vďaka tomu sme zistili, že má tiež originálny koníček – bicie, čo neskôr mohol využiť Lukáško, naše tretie dieťa, no to až po rokoch, keď sa sestra vrátila do Bratislavy, tentoraz do oratka na Mamateyovej a trochu ho zasvätila do základov hrania.  

Na škôlku spomíname v dobrom, aj keď druhé dve deti ju už nenavštevovali z praktických dôvodov, lebo sme sa presťahovali do inej časti Petržalky.

Samozrejme nezabudnuteľné boli aj každoročné vianočné hry, vtedy ešte v kongreske u saleziánov.

Tomáš Kováčik

Rád by som napísal aspoň pár slov, ako rodič, vďačný za dar našej škôlky.

Nechápal som, o čom to hovoria naši kamaráti, keď spomínali, že ich dieťa nerado chodí do škôlky, že ráno plače, že ich deti nemajú dobré pani učiteľky. Trvalo mi to nejaký čas, kým som pochopil, že nie každá škôlka je taká výnimočná ako tá naša, že nie všade sú pani učiteľky také dobré a obľúbené ako tie naše. Nie všade sa viera deťom vôbec odovzdáva a že sa deťom odovzdáva tak prirodzene ako v našej škôlke. VEĽKÁ VĎAKA BOHU aj všetkým, vďaka ktorým je naša škôlka taká kvalitná, s takým srdcom.

Fridrichovci

Ďakujeme za najlepšiu škôlku. To myslíme naozaj vážne. Doteraz si pamätáme ako nám pani riaditeľka Mária Bučková volala, že by nám Elišku dodatočne zobrali. Bolo to naše najlepšie rozhodnutie, keď sme súhlasili. Lepšie pani učiteľky sme si ani nemohli priať. Obe naše dievčatá, Eliška aj Nikolka, chodili do škôlky s veľkou radosťou. Od septembra je Nikolka už prváčka na ZŠ a nám je ešte stále smutno za škôlkou. Môžeme sa len modliť, aby nám ešte Martinku zobrali do NAŠEJ škôlky, keď príde čas.

Veľmi Vám, pani učiteľky a sestričky, ďakujeme za krásne chvíle, nielen pre naše deti, ale aj pre nás rodičov, za všetky programy, aktivity, príspevky Na hladinu, proste za všetko veľké ĎAKUJEME!

Mária Graňáková

Náš Jurko, ktorý strávil krásne tri roky veselosti a bezstarostnosti v materskej škole Márie Mazzarellovej, je už prvák. Čas hier nám zapĺňajú úlohy, zbieranie vedomostí, jednoducho “veľkáčske” školské povinnosti. Práve v dňoch najväčšieho vypätia si nostalgicky spomínam, s akým nadšením sme celá rodina do CMŠ chodili.

Od prvej chvíle som vedela, že v tejto škôlke je celkom naplnená najvyššia priorita v našom rodičovskom hodnotovom rebríčku, a to láska k deťom!
Žijeme v dobe, keď si rodičia (poznám konkrétne prípady a nie je ich málo) možno až príliš zakladajú na množstve aktivít, krúžkov, prípadne modernom vybavení a neviem ešte na čom všetkom. Lenže vecí, ktoré si za peniaze nekúpime a ktoré naozaj formujú deti, tých je v našej škôlke požehnane. Obeta, pochopenie, rodinné prostredie a v neposlednom rade saleziánsky duch, ktorý vychováva deti k dobru. Viera, ktorá je žitá v spoločenstve krásnych detských dušičiek je nad všetko pozlátko tohto sveta.

Naša staršia dcérka Mária (Mimi) sa po dvoch neúspešných pokusoch, konečne na tretí vymodlený krát, dostala do predškolskej triedy k úžasným pani učiteľkám, v ktorých sme našli novú rodinu… Tie si následne fantasticky poradili aj s trojročným, o čosi náročnejším Jurkom. Mimi škôlku milovala a inšpirovaná krásnym povolaním a prístupom učiteliek, začala snívať, že raz aj ona bude rehoľnou sestrou, ktorá učí v materskej škole. V materskej škole, ktorá neoplýva veľkým finančným rozpočtom, napriek tomu však oplýva múdrymi hlavami, láskavými srdciami a obetavými rukami všetkých zamestnancov, s ktorými sme mali tú česť stráviť štyri požehnané roky. Ďakujeme!

Hovorí sa, že deti sa najviac dôležitých vecí pre život naučia a nasajú do približne šiesteho roku. Po tomto kľúčovom období, vplyv rodičov, vychovávateľov a autorít slabne.
Želám každému, aby navštevoval práve takú škôlku, ktorá dokáže podporiť v deťoch to dobré.
Takú ako je naša! Navždy sa budeme cítiť jej súčasťou.

A verím že ovocie, ktoré vidím v mojich deťoch už teraz, v podobe semiačok pravej múdrosti, ktoré sa v nich zakorenili a rastú, bude dozrievať a prinášať hojnú úrodu celej spoločnosti a privedú ich do Večnosti.

Krausovci

Sme nesmierne vďační za dar, ktorý sme dostali prijatím nášho syna Tobiáša do CMŠ. Dar v podobe kvalitných pedagógov, ktorí vychovávajú s láskou, citlivo a veľkým záujmom o dieťa – jeho rozvoj a prehlbovanie všetkého dobrého v ňom s tým, že berú do úvahy kontext životnej situácie dieťaťa.

Dar v podobe kamarátov pre nášho syna, ale aj pre nás rodičov. Veľmi radi spomíname na škôlkársku opekačku či piknik v Sade Janka Kráľa alebo rôzne brigády okolo škôlky.

Aj v neľahkých časoch pandémie, kedy boli dvere škôlok dlhšie zavreté, sa CMŠ spájala so všetkými deťmi cez online kanál, a tak neboli ukrátené ani o karneval a ani o tvorbu zaujímavých projektov, napríklad knihy, ktorú tak hrdo každé jedno dieťa prezentovalo.

Každá rodina si zo škôlky odnesie iné spomienky, no trúfam si povedať, že jedno si odnášame spoločné – vedomie, že naše deti vyrastali v milujúcom prostredí plnom Božej prítomnosti a láskyplnej výchovy, kde sa za nich veľa ľudí modlilo a aj oni sa učili modliť.

Zuzana a Dušan Krchovci

Cirkevná materská škola Márie Mazzarellovej pre našu rodinu veľmi veľa znamená. Bol to náš splnený sen, keď najprv naša staršia dcérka Vendy (v r. 2016) a teraz aj mladšia Lenka (v r. 2021) dostali príležitosť nastúpiť do tejto jedinečnej „malej škôlky s veľkým srdcom“. Naše modlitby za „voľnú stoličku“ pre ne boli vypočuté a sme za to veľmi vďační.

Silne si uvedomujeme, že ide o vzácne škôlkarské prostredie a komunitu, kde cítiť úprimnú snahu sprevádzať deti, naučiť ich nové veci a ukázať im silu medziľudských vzťahov a krásu života vo viere. Bezpečné a otvorené prostredie, kde sa nielen deti, ale aj rodičia cítia byť prijatí, prináša veľa krásnych chvíľ. Naše dcérky, ale aj my rodičia sme v nej pocítili blízkosť, pochopenie a porozumenie a veľa lásky a priateľstva.

Spomíname si na vianočné hry, ktoré nás vždy milo prekvapili zaujímavým programom a pri ktorých sme žasli nad tým, koľko veľa toho škôlkari stihli s pani učiteľkami nacvičiť. Tiež máme pekné spomienky na brigády, bazáre, stretká pre mamičky, výlety na Kačín, ako aj na Čaj o piatej a rôzne iné podujatia pre rodičov organizované sestrami saleziánkami. Vendy sa páčili tvorivé dielničky, ktoré sa konali pred Vianocami a Veľkou nocou, mala rada karnevaly aj predvianočné stolovanie, tešila sa na výlety alebo na divadelné predstavenia. No a lúčenie sa predškolákov so škôlkou malo svoje čaro, na ktoré asi nijaký absolvent škôlky nezabudne.

Vendy je plná spomienok a na škôlku často myslí. Teší sa, že bude mať možnosť sa do škôlky vracať, keď v nej bude vyzdvihovať svoju sestričku. Lenka, hoci začala do škôlky chodiť len tento školský rok, je už plná očakávaní, keďže Vendy jej o škôlke rozpráva s veľkým zanietením. Celá rodina si radi pozeráme škôlkarský kalendár, ktorého fotky tiež dokazujú, že život v škôlke je pre deti a ich rodiny veľkým obohatením.

Blahoželáme našej škôlke ku krásnemu 30. výročiu a ďakujeme, že jej prostredníctvom zažíva naša rodina krásne chvíle, ktoré vnímame ako dar a aj splnený sen.