Sestra Mária Reváková pracovala ako učiteľka v materskej škole Márie Mazzarellovej od jej otvorenia v septembri 1991 až do konca školského roka 1992/1993. Sem, do Bratislavy, ju priviedla rehoľná poslušnosť z Košíc.

Začiatky náročné, ale krásne

Bola to pre mňa veľká a nová skúsenosť, prejsť z Košíc, kde som pracovala ako zdravotná sestra, do Bratislavy a začať učiť v materskej škole. Postupne som sa stala, myslím si, dobrou  učiteľkou. Bolo to náročné, ale krásne. Pani riaditeľka Mária Bučková sa učiteliek ujala a vovádzala nás do pedagogickej práce. Snažila sa, aby sme vo výchove spojili to známe don Boscove: „Byť dobrým kresťanom a čestným  občanom.“  Bolo naozaj pekné, ba až neuveriteľné, že hneď na začiatku sme mali štyri skupiny, dovedna asi sto detí.

Prvý rok som mala na starosti štvorročné deti, spolu s Beatou Franekovou a druhý polrok s animátorkou Máriou Fintovou.

Druhý rok sme urobili experiment. Vytvorili sme miešanú skupinu detí od troch až šesť rokov. Túto experimentálnu skupinu som viedla s pani riaditeľkou Bučkovou. Pre zaujímavosť spomeniem, že v tejto skupine boli aj netere našej sestry Márie Rehákovej. Jedna z nich, Katka, sa neskôr v dospelosti vydala za chlapca Daniela, práve z tejto skupiny.

V manuálnych prácach, ako bolo upratovanie, starostlivosť o dvor a podobne, nám veľmi pomáhali rodičia detí. Medzi nepedagogickými zamestnancami boli aj naše sestry.

Kvalitná výchova v saleziánskom duchu

V začiatkoch našej škôlky k nám prichádzali aj učiteľky z iných materských škôl, aby nabrali nové skúsenosti. Jednoducho povedané, aby videli náš spôsob práce s deťmi. To isté sme sa snažili robiť aj my. Preto sme v tom čase navštívili sestry saleziánky v Rakúsku, aby sme videli ako pracujú s deťmi ony.

V našej škôlke sme chceli neustále napredovať – spoločne rásť a tak sme sa pravidelne raz do mesiaca pracovne stretávali so všetkými zamestnancami škôlky. Stretnutia viedla pani riaditeľka alebo aj ja, ako zástupkyňa riaditeľky. V rámci stretnutí združenia rodičov a priateľov materskej školy sme sa stretávali s rodičmi detí, kde direktorka našej komunity sestra Elvíra Hervayová prednášala o saleziánskej charizme a duchu.  

Spojiť radosť s poriadkom

Spomínam si na situácie, keď medzi deťmi vzniklo napätie alebo robili veľký hluk, vtedy ma spolusestry neraz zavolali, aby som ich prišla utíšiť. Obyčajne sa mi to podarilo. Snažila som sa vždy spojiť radosť s poriadkom.

S deťmi som mala priateľské vzťahy a neraz mi rodičia hovorili, ako sa deti doma hrajú na škôlku a napodobňujú moje veselé prejavy. Až tak ma deti mali rady, že aj vši nebadane prešli na moju stranu. V začiatkoch fungovania materskej školy sme zaviedli aj koncoročný výlet, ktorý sa stal tradíciou. V tom čase sme s deťmi boli dokonca na jednodňovom výlete na Morave.

Spracovala Martina Škvareninová, FMA