Sestra Erika Páterková učila v CMŠ Márie Mazzarellovej spolu 10 rokov. Prvé obdobie od roku 2008 do roku 2015 a druhé obdobie v rokoch 2017 až 2019. Opýtali sme sa jej na spomienky a zážitky zo škôlky.

Erika, čo pre teba znamenalo prvých sedem rokov v škôlke a ako si prežívala návrat do známeho prostredia?

Do škôlky som bola preložená rok po zložení prvých rehoľných sľubov, bez predchádzajúceho kompletného štúdia, ale s chuťou a ochotou sa učiť. Popri práci som si dopĺňala vzdelanie, no najviac som sa naučila pozorovaním mojej mladej kolegyne Mariky Ajpekovej, s ktorou som v kontakte doteraz. Za tie roky som zistila, že práca s malými deťmi mi viac sedí, ako školská katechéza. No a keď porovnávam dve etapy môjho života v škôlke, napadá mi analógia so zamestnaním môjho otca, najprv hasič, potom pastier.

Po dvoch krásnych rokoch medzi našimi novickami, bol to pre mňa oddychový čas, bol návrat do škôlky trochu ťažký, lebo som vedela, do čoho idem. Doteraz ma preniká bázeň pri myšlienke, o čo všetko by som prišla, keby som nebola ochotná spraviť tento krok. Čakali ma totiž najkrajšie tri roky z desiatich.  Lebo aj keď sa nezmenili vonkajšie okolnosti, zmenilo sa niečo vo mne, aspoň čiastočne.

Čo ťa na práci vo vašej škôlke najviac bavilo?

Spievanie s deťmi do gitarového sprievodu, „blahoželačky“ zamestnancom spolu s deťmi, naháňačky po našom peknom školskom dvore s loptou či bez lopty, vybavovačky, „vylepšovačky“, organizovanie akcií, kde sa spolu s rodičmi niečo pekné vytvorilo. Ale to, čo ma aj najviac napĺňalo a tešilo bolo, že som mohla slobodne hovoriť deťom o láske Boha a privádzať ich do kaplnky k živému Bohu, a spolu s čistými detskými dušami Ho oslavovať.

Okrem výchovy a vzdelávania detí, ste sa venovali aj rodinám. Čo ti to dalo?

Bolo pre mňa veľmi peknou skúsenosťou vidieť, ako sa srdcia rodičov, hlavne mamičiek otvárali, keď sme si potykali. Bariéry padali, rýchlejšie sa vytvárala atmosféra dôvery a rozhovory neboli už len o deťoch, ale o živote, o Bohu. Doteraz ma tešia pri srdci vzniknuté a pretrvávajúce priateľské vzťahy.

Z CMŠ si odišla len nedávno aj to z dôvodu iného poslania, vidíš nejaké výzvy v čom by si mohla viac napredovať, viac sa rozvíjať?

Áno. V láske. V tej ozajstnej, bezpodmienečnej. V tej, ktorá nepotrebuje dieťa najprv zmeniť podľa vlastných predstáv a vlastných potrieb, aby ho mohla prijať. Potom aj to všetko, čo chcem do detí zasievať pre ich integrálny rozvoj, bude padať do úrodnej pôdy.

Vaša škôlka oslavuje 30 rokov od založenia, čo ty dobre vieš, keďže si sa podieľala na vzdialenej príprave oslavy. Čo by si jej zaželala do ďalších rokov?

V súčasnej globálnej mentalite nekonečných možností, efektívnych riešení a zároveň plížiacej sa neistoty, mi napadajú slová patrónky škôlky, sv. Márie Dominiky Mazzarellovej, a to je to, čo by som popriala nielen všetkým zamestnancom, ale aj deťom a ich rodinám: „Dôverujte Ježišovi, klaďte všetky nepríjemnosti do jeho Srdca a nechajte ho konať. On všetko zariadi.“

Spracovala Dagmara Čepelová FMA