Sestra Mária Červená bola tiež súčasťou pedagogického kolektívu v čase, keď sa materská škola práve rozbiehala. V tom období bola vo formácii sestier saleziánok a pripravovala sa na rehoľný život.

Na obdobie strávené v materskej škole spomína

V Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej som prvýkrát pracovala v šk. roku 1992/93, ešte ako postulantka. Škôlka vtedy začínala len druhý rok svojho fungovania a patrila ešte pod Školskú správu, ale mala už svoje jasné smerovanie.

Návrat do materskej školy už ako sestra saleziánka

Do škôlky som sa vrátila po devätnástich rokoch, aby som tu prežila štyri roky. Mám veľa krásnych zážitkov, zvlášť si spomínam na tie humorné. Kde sú deti, tam je život a naozaj humor nechýba. V mojej výchovnej práci, nech som sa venovala deťom v akomkoľvek veku, ma vždy oslovovalo to, akú milosť, akú dôveru mi dáva Boh, keď mi dovoľuje spolupracovať na formovaní jeho detí, že môžem nejaký čas „ísť spolu s nimi“.

Napĺňalo ma to bázňou, radosťou, ale cítila som aj veľkú zodpovednosť. Zvlášť deti v predškolskom veku sú veľmi otvorené pre poznávanie nových vecí. O niektorých počujú prvýkrát možno práve v škôlke a všetko si to skladajú vo svojich hlavičkách a srdiečkach. Zvlášť som to vnímala pri výchove vo viere a tu bola úžasná možnosť primerane ich veku pomáhať im spoznávať Božiu lásku, prijať Ježiša a Pannu Máriu za svojich priateľov.

Intenzívnejší pastoračný plán duchovnej starostlivosti o materskú školu

Pastoračný plán duchovnej starostlivosti o materskú školu a o rodiny začali sestry saleziánky formovať v školskom roku 2003/2004 (ako sekcia materských škôl v rámci slovenskej provincie FMA), tým sa rozbehla aj snaha o jeho realizáciu.

Novú dynamiku a systematickosť začal nadobúdať po rozdelení komunity na Kremnickej a presťahovaní sa sestier pôsobiacich v Cirkevnej materskej školy do bytu na Lachovej. Takto sa v šk. roku 2012/2013 stala celá komunita štyroch sestier, (sr. Mária, sr. Andrea Badíková, sr. Erika Páterková, sr. Martina Alaxová), „škôlkarskou.“

Sestra Mária bola v komunite poverená službou direktorky komunity. Sama o tomto období hovorí: „Tešila som sa z intenzívnejšie sa rozbiehajúcej duchovnej starostlivosti v rámci pastorácie rodín, zo všetkých stretnutí, podujatí, výletov, brigád na školskom dvore, cítili sme, že naozaj tvoríme jednu škôlkarskú rodinu. Veľmi ma to obohacovalo.“

Poďakovanie

Každému, s ktorým som sa počas týchto rokov stretla ďakujem za všetko, čo som od nich dostala a načerpala – od detí cez ich rodiny, cez kolegyne, personál škôlky, spolupracovníkov, sympatizantov diela. S niektorými maminami sa ešte občas „stretneme“ cez mail, alebo cez telefón, ale občas ma milo prekvapí aj osobné stretnutie. Všetkých denne vkladám do modlitby.

Spracovala Martina Škvareninová, FMA