Sestra Daniela Kapková, ktorá pracuje v Cirkevnej materskej škole Márie Mazzarellovej aj v súčasnosti, rozpráva o svojich návratoch. S prerušovaním tu pracovala celkovo deväť rokov.

Ako vnímala materskú školu v jej začiatkoch

V roku 1991 ma poprosila direktorka, či by som išla upratovať do Cirkevnej materskej školy. Práve v tom roku som si robila maturitu na zdravotnej škole v Bratislave. Pani riaditeľka Mgr. Mária Bučková bola kvalifikovaná v predškolskej a elementárnej pedagogike a tak mohla naplno začať toto poslanie.

Sestry, ktoré tam pracovali ako učiteľky, si popri tom robili kvalifikáciu. Podľa mňa, to bola veľká odvaha hneď otvoriť štyri triedy, ale ako vidíme, Pán Boh to požehnal.  Ja som počas toho školského roka, aj ako upratovačka kedykoľvek zaskočila k deťom.

Spomienky na jej návraty do materskej školy

Keď som prišla po štrnástich rokoch ako učiteľka pracovať medzi deti, už to bolo vylepšené tým, že všetky učiteľky boli kvalifikované. O našu škôlku bol veľký záujem. Pracovala som tu tri roky, potom ma predstavení poslali slúžiť na iné miesto.

V roku 2016 som sa sem vrátila už tretíkrát. Zmena po ôsmich rokoch bola v tom, že sestry okrem výchovno-vzdelávacej činnosti medzi deťmi, boli zodpovedné  i za duchovnú správu škôlky. To znamená, že animovali rôzne duchovné aktivity pre zamestnancov a hlavne rodičov detí.

V súčasnosti oceňuje

Teraz vnímam veľkú rodinnosť. Máme v škôlke krásnu spoluprácu medzi kolegyňami. Kolektív je stály už šesť rokov. Veľmi je krásna aj spolupráca s rodičmi. Vnímam, že  nám fandia, pomáhajú a vzájomne budujeme pekné vzťahy. Keď máme rôzne aktivity pre rodičov, výlety, operačky, viac sa spoznáme a sme ako jedna veľká rodina.

A určite sme sa zlepšili aj v technike. V troch triedach máme IT tabule a u najmenších v štvrtej triede je notebook s televízorom. Môžeme ich s deťmi využívať na rôzne aktivity.

Ja za seba vnímam, že rada chodím do škôlky. Veľa sa učím vlastnou prípravou a objavujem krásu detských duší a fandenie rodičov. Vnímam, že deti radi chodia do škôlky a neradi odchádzajú. Teším sa, že keď deti vyjdú zo škôlky, niektoré z nich stále udržujú živé vzťahy. Aj v staršom veku zostávajú kamaráti, či priatelia a nezabúdajú ani na svoje učiteľky.

Spracovala Martina Škvareninová FMA