Stretnutie na oslave

Počas osláv tridsiateho výročia CMŠ sme sa stretli aj s pani učiteľkou Jankou Hurbanovou, za slobodna Škuligovou (nakoľko bývalí absolventi ju poznajú podľa tohto priezviska). Zaspomínala si na chvíle, ktoré strávila v našej materskej škole.

Cez čítanie článkov k spomienkam na prvých škôlkarov

Rada spomínam na roky v škôlke na Lachovej 33, kde som pôsobila ako učiteľka v rokoch 1996 až 1999. Na webovej stránke CMŠ Márie Mazzarellovej som čítala články s názvom „Absolventi spomínajú.“ Jeden z nich ma obzvlášť zaujal. Spomínali sa v ňom mená: Janko Bučko, Lesanka Zemanová a Majka Šimkovičová. Všetkých som učila. Ani neviem, či boli v septembri na oslave, a keď aj boli, tak sme sa pravdepodobne nespoznali. Sú to už roky a ja i oni sa zmenili.

Spomienky na pedagogických i nepedagogických zamestnancov

Prvý rok po nástupe do škôlky som pracovala s rehoľnou sestrou Editkou Štefkovičovou,  na ktorú mám veľmi pekné spomienky. Bola mi vzorom a veľa ma naučila. Takisto si spomínam aj na ostatné kolegyne: Majku Hrubjakovú, rehoľnú sestru Mariku Macákovú, na už bývalú pani riaditeľku Majku Bučkovú, Katku Hodúrovú, Lucku Černochovú, Anku Kilimajerovú, Mišku Winklárekovú. Na pani kuchárky a zamestnancov v škôlke: Anku Vavrinčíkovú, Helku Vachovú, Beu Májkovú, Betku Babincovú, Olinku Dudekovú, Gitku Durecovú a veľa ďalších. Často si spomínam na ich trpezlivosť, láskavosť a dobrotivosť. Som im vďačná za každé milé slovo, povzbudenie i pomoc pri obliekaní detí, keď išli na vychádzku.

Robiť dobré veci DOBRE

Vždy som sa snažila „robiť dobré veci dobre“ tak, ako mi to raz povedal  kňaz Martin Mosný, ktorý u nás v Senici pôsobil a pochádzal z Bratislavy.

Som vďačná za pekný príklad rehoľných sestier a všetkých pracovníkov v škôlke, ktorí tu pôsobili. Predovšetkým som vďačná Pánu Bohu za to, že som mohla v tejto škôlke pôsobiť. Stále si spomínam na malú Lesanku, ktorá mi utkvela v pamäti aj preto, že má rovnaký dátum narodenia ako ja – 1. september.

Živo si spomínam na besiedky ku Dňu matiek, na Mikuláša a k Vianociam, na výlety a mnohé iné pekné akcie. Veľa spomienok mi zostalo na rodičov detí. S niektorými sa stretávam dodnes. Veľmi ma potešilo stretnutie s Jankom Kútikom na oslave tridsiateho výročia. S radosťou sme si pripomenuli prežité chvíle v škôlke. Keď som večer prišla domov, naplnená krásnymi dojmami z osláv, tak som si spomenula práve na príhodu s čapicou, po ktorú sme sa obaja vracali, pretože si ju zabudol v saleziánskom stredisku na Mamateyovej počas nácviku vianočnej hry.

Taktiež si spomínam na Majku Taligovú. Robila kytice, ktoré odovzdávali pozvaným hosťom. Pamätám si na ňu ešte z ružového domčeka sestier saleziánok z Kremnickej ulice, kde som mávala s deťmi stretká. Aj keď si nepamätám všetky mená a priezviská detí, ktoré som učila, naďalej ich však nosím vo svojom srdci a modlím sa za ne.

Blahoželanie

Škôlke želám, aby sa jej darilo tak ako doteraz a aby mala veľa detí s dobrým srdiečkom. Lebo človek s dobrým srdcom to je ten najvyšší titul, aký môže mať.

Spracovala sr. Martina Škvareninová FMA